Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Africký mor ošípaných

aktualizované dňa 5. decembra 2016
BSE
Počet prípadov: 27
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2015 -  7969 zvierat
- Rok 2014 -  7461 zvierat
- Rok 2013 - 13581 zvierat
- Rok 2012 - 14166 zvierat
- Rok 2011 - 27293 zvierat
- Rok 2010 - 42816 zvierat
- Rok 2009 - 49712 zvierat
- Rok 2008 - 55200 zvierat
- Rok 2007 - 63735 zvierat
- Rok 2006 - 66345 zvierat
- Rok 2005 - 69224 zvierat
- Rok 2004 - 82949 zvierat
- Rok 2003 - 87010 zvierat
- Rok 2002 - 66798 zvierat
Scrapie u oviec
Počet prípadov: 147
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2015 - 12493 zvierat
- Rok 2014 - 11657 zvierat
- Rok 2013 -   2541 zvierat
- Rok 2012 -   2911 zvierat
- Rok 2011 -   2998 zvierat
- Rok 2010 -   2014 zvierat
- Rok 2009 -   2167 zvierat
- Rok 2008 -   2566 zvierat
- Rok 2007 -   8358 zvierat
- Rok 2006 -   7526 zvierat
- Rok 2005 -   2629 zvierat
- Rok 2004 -   1893 zvierat
- Rok 2003 -   4535 zvierat
- Rok 2002 -   2003 zvierat
Scrapie u kôz
Počet prípadov: 0
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2015 - 162 zvierat
- Rok 2014 - 148 zvierat
- Rok 2013 - 64 zvierat
- Rok 2012 - 47 zvierat
- Rok 2011 - 47 zvierat
- Rok 2010 - 24 zvierat
- Rok 2009 - 25 zvierat
- Rok 2008 - 12 zvierat
- Rok 2007 - 83 zvierat
- Rok 2006 - 68 zvierat
- Rok 2005 - 105 zvierat
- Rok 2004 - 5 zvierat
- Rok 2003 - 4 zvierat
- Rok 2002 - 2 zvierat
Klasický mor ošípaných
Počet prípadov:
-
Rok 2014 - 0 prípadov
- Rok 2013 - 0 prípadov
- Rok 2012 - 0 prípadov
- Rok 2011 - 0 prípadov
- Rok 2010 - 0 prípadov
-
Rok 2009 - 0 prípadov
- Rok 2008 - 2 prípady
- Rok 2007 - 0 prípadov
- Rok 2006 - 0 prípadov
- Rok 2005 - 1 prípad
- Rok 2004 - 2 prípady
- Rok 2003 - 4 prípady
Bluetongue
- Rok 2014 -   2643 vyšetrení
- Rok 2013 - 19047 vyšetrení
- Rok 2012 - 16625 vyšetrení
- Rok 2011 - 14368 vyšetrení
- Rok 2010 - 15980 vyšetrení
- Rok 2009 - 33984 vyšetrení

Informácie o Africkom more ošípaných

Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich svíň, európskych diviakov, amerických diviakov a prasiat bradavičnatých, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre celý priemysel s ošípanými. Prejavuje sa vysokou horúčkou, krátkym priebehom a veľmi vysokou úmrtnosťou (mortalitou) s makroskopickými príznakmi, veľmi podobnými klasickému moru ošípaných. Pôvodcom ochorenia je vírus z čeľade Asfarviridae, ktorý je stabilný pri širokom rozsahu teplôt a pH a nachádza sa v krvi, tkaninových tekutinách, vnútorných orgánoch (najmä v slezine, pečeni, obličkách, mandliach, miazgových uzlinách) a vo všetkých sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat, ako aj v bravčovom mäse a v jatočných produktoch. Vakcína proti AMO nebola dodnes vyvinutá. Človek nie je voči vírusu vnímavý.
Táto choroba bola prvotne rozšírená v krajinách subsaharskej Afriky. V Európe bola potvrdená v Španielsku a Portugalsku v 60-tych rokoch minulého storočia, jej zavlečenie bolo pravdepodobne spôsobené kuchynským odpadom z leteckej dopravy z afrických štátov. V ostatnom období sa vyskytuje endemicky najmä na Sardínii v Taliansku v populácii domácich i divých svíň. Jej výskyt bol zaznamenávaný aj v Eurázii (Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan), čo predstavovalo hrozbu aj pre chovateľov v Európe. Ostatný výskyt tejto choroby bol zaznamenaný na Ukrajine (2012), v Rusku (2012), v Bielorusku (2013) a v Litve (2014).

Prameňom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité. Vážnym problémom je, že choroba sa okrem priameho kontaktu chorého zvieraťa so zdravým môže prenášať aj sprostredkovane (napr. infikovaným krmivom), ale aj vektorom – krv cicajúcim hmyzom (kliešte rodu Ornithodorus). Vírus AMO je schopný cirkulácie v krvi nakazeného zvieraťa (virémia) až 60 dní a v surovom bravčovom mäse si zachová infekčnosť až 15 týždňov, v tepelne neopracovaných výrobkoch z bravčového mäsa až 3-6 mesiacov. Inkubačná doba sa pohybuje v rozpätí 4 (akútna forma) až 15 dní. Pri subakútnej forme klinické príznaky častokrát chýbajú, alebo sú menej výrazné. Zisťuje sa zvýšená telová teplota, pokles príjmu krmiva až nechutenstvo, potraty (aborty) u gravidných prasníc, prípadne zvýšený úhyn. Pri akútnej forme je nápadná skleslosť (apatia), nechutenstvo, zvracanie, pokles hmotnosti, zvýšená telová teplota, potraty, krvácaniny v podkoží až nápadné fialové sfarbenie kože (cyanóza). Pri chronickej forme sú okrem poklesu hmotnosti pozorované nepravidelnosti v telovej teplote, častokrát sú vplyvom sekundárnej bakteriálnej infekcie zisťované zápaly pľúc, kĺbov, osrdcovníka, zmeny na koži. Nápadným pri pitevnom obraze je v porovnaní s klasickým morom ošípaných výrazné zväčšenie a tmavé sfarbenie sleziny.

Africký mor ošípaných je choroba podliehajúca povinnému hláseniu v rámci EÚ, ako aj Svetovej organizácii pre zdravie zvierat so sídlom v Paríži (OIE).

V súlade s legislatívou Európskej únie má Slovenská republika pripravený a schválený Národný pohotovostný plán pre prípad podozrenia a výskytu afrického moru ošípaných v Slovenskej republike, na základe ktorého sú spracované a aktualizované regionálne pohotovostné plány pre túto chorobu.

  • Informačný leták o Africkom more ošípaných (AMO) format PDF (pridané dňa 05.12.2016)