Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Pseudomor hydiny

aktualizované dňa 17. februára 2014
BSE
Počet prípadov: 27
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2016 -  7674 zvierat
- Rok 2015 -  7969 zvierat
- Rok 2014 -  7461 zvierat
- Rok 2013 - 13581 zvierat
- Rok 2012 - 14166 zvierat
- Rok 2011 - 27293 zvierat
- Rok 2010 - 42816 zvierat
- Rok 2009 - 49712 zvierat
- Rok 2008 - 55200 zvierat
- Rok 2007 - 63735 zvierat
- Rok 2006 - 66345 zvierat
- Rok 2005 - 69224 zvierat
- Rok 2004 - 82949 zvierat
- Rok 2003 - 87010 zvierat
- Rok 2002 - 66798 zvierat
Scrapie u oviec
Počet prípadov: 160
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2016 - 11565 zvierat
- Rok 2015 - 12493 zvierat
- Rok 2014 - 11657 zvierat
- Rok 2013 -   2541 zvierat
- Rok 2012 -   2911 zvierat
- Rok 2011 -   2998 zvierat
- Rok 2010 -   2014 zvierat
- Rok 2009 -   2167 zvierat
- Rok 2008 -   2566 zvierat
- Rok 2007 -   8358 zvierat
- Rok 2006 -   7526 zvierat
- Rok 2005 -   2629 zvierat
- Rok 2004 -   1893 zvierat
- Rok 2003 -   4535 zvierat
- Rok 2002 -   2003 zvierat
Scrapie u kôz
Počet prípadov: 0
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2016 - 212 zvierat
- Rok 2015 - 162 zvierat
- Rok 2014 - 148 zvierat
- Rok 2013 - 64 zvierat
- Rok 2012 - 47 zvierat
- Rok 2011 - 47 zvierat
- Rok 2010 - 24 zvierat
- Rok 2009 - 25 zvierat
- Rok 2008 - 12 zvierat
- Rok 2007 - 83 zvierat
- Rok 2006 - 68 zvierat
- Rok 2005 - 105 zvierat
- Rok 2004 - 5 zvierat
- Rok 2003 - 4 zvierat
- Rok 2002 - 2 zvierat
Klasický mor ošípaných
Počet prípadov:
-
Rok 2014 - 0 prípadov
- Rok 2013 - 0 prípadov
- Rok 2012 - 0 prípadov
- Rok 2011 - 0 prípadov
- Rok 2010 - 0 prípadov
-
Rok 2009 - 0 prípadov
- Rok 2008 - 2 prípady
- Rok 2007 - 0 prípadov
- Rok 2006 - 0 prípadov
- Rok 2005 - 1 prípad
- Rok 2004 - 2 prípady
- Rok 2003 - 4 prípady
Bluetongue
- Rok 2014 -   2643 vyšetrení
- Rok 2013 - 19047 vyšetrení
- Rok 2012 - 16625 vyšetrení
- Rok 2011 - 14368 vyšetrení
- Rok 2010 - 15980 vyšetrení
- Rok 2009 - 33984 vyšetrení

Informácie o Pseudomore hydiny

Pseudomor hydiny je celosvetovo rozšírená, vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich a voľne žijúcich vtákov. Choroba je prenosná aj na človeka, u ktorého môže vyvolať zápal očnej spojivky a príznaky podobné chrípke. Pôvodcom choroby je vírus z čeľade Paramyxoviridae. Rozlišujú sa velogénne (vysoko virulentné), mezogénne (stredne virulentné) a lentogénne (nízko virulentné) kmene vírusu pseudomoru. Vo vonkajšom prostredí v chladnom počasí môže vírus pseudomoru prežívať niekoľko týždňov. Pseudomor sa najčastejšie šíri priamym kontaktom chorých vtákov so zdravými, kontaminovaním vody, krmiva a prostredia trusom a sekrétmi chorých vtákov, najčastejšie cez dýchací a tráviaci systém. Na rozširovaní nákazy sa môžu podieľať aj vajcia.

Inkubačná doba je variabilná, pri prirodzenej infekcii od 2 do 14 dní (priemer 4 - 6). Klinické príznaky a priebeh infekcie závisí od vlastností vírusu, vnímavosťou príslušného druhu, jeho vekom, stavom imunitného systému, stresových faktorov. Vysoko vnímavá je predovšetkým hrabavá hydina.

Neurotropné vírusy vyvolávajú nervové a respiračné príznaky. Viscerotropné vírusy vyvolávajú respiračné príznaky s perakútnym priebehom, zelenú vodnatú hnačku a opuch svalstva hlavy a krku. Nervové príznaky sú charakteristické pre akútnu formu choroby a časté sú u exotického vtáctva.

U kurčiat dochádza k náhlemu a vysokému úhynu bez klinických symptómov, je charakteristický pre perakútnu (prudkú) formu. Ako prvé príznaky sa obyčajne objavujú posedávanie, skleslosť, ospalosť, nezáujem o krmivo. Neskôr nastupujú príznaky respiračných porúch – vtáky dýchajú s otvoreným zobákom a vydávajú chrapľavé, resp. piskľavé zvuky. V horných častiach dýchacích ciest sa hromadí hlienovitý sekrét, ktorého sa hydina snaží zbaviť fŕkaním a mykaním hlavy. Okolo očí, v tvárovej časti hlavy a v krajine hrtanu vzniká opuch. Perie je našuchorené a telová teplota je zvýšená. Objavuje sa bielo žltá až zelená hnačka, niekedy s prímesou krvi. V dôsledku respiračných porúch dochádza k fialovému sfarbeniu hrebeňa a lalôčikov (cyanóza). Ak vtáky prežijú prvotnú akútnu fázu, objavujú sa príznaky porúch centrálneho nervového systému – chôdza je nekoordinovaná, pozorujú sa kŕče, alebo chvenie svalstva. Charakteristické je stočenie alebo vyvrátenie krku a nasledujú parézy až paralýzy krídiel a nôh. U nosníc je prvým príznakom pokles až úplné zastavenie znášky na obdobie 1 – 3 týždňov. Produkcia vajec sa upravuje veľmi pomaly a obyčajne nedosiahne predpokladanú krivku znášky. Zmenená je kvalita škrupiny a bielka. V rozmnožovacích chovoch je výrazný pokles liahnivosti. V očkovaných chovoch môže byť pokles znášky jediným klinickým príznakom pseudomoru. U moriek sú klinické príznaky podobné ako u kurčiat a nosníc, ale chorobnosť a úhyny sú obyčajne nižšie. Straty sú spôsobené najmä znížením úžitkovosti.

U holubov je charakteristickým príznakom našuchorené perie, apatia, anémia, chudnutie a vodnatá hnačka. Nervové príznaky sa prejavujú chvením hlavy a neskôr paralýzou končatín, stočením alebo vyvrátením krku, poruchou koordinácie pohybov tela, poruchami videnia, neschopnosťou letu. Chorobnosť je vysoká, úhyny dosahujú u mláďat 20 – 60 %. Pseudomor hydiny je choroba podliehajúca povinnému hláseniu v rámci EÚ, ako aj Svetovej organizácii pre zdravie zvierat so sídlom v Paríži (OIE).

V súlade s legislatívou Európskej únie má Slovenská republika pripravený a schválený Národný pohotovostný plán pre prípad podozrenia a výskytu pseudomoru hydiny na území Slovenskej republiky, na základe ktorého sú spracované a aktualizované regionálne pohotovostné plány pre túto chorobu.