Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Vtáčia chrípka

aktualizované dňa 14. decembra 2016
Chronológia prípadov BSE
  • č.27. 20.05.2010
  • č.26. 29.07.2008
  • č.25. 27.11.2007
  • č.24. 18.10.2007
  • č.23. 18.11.2005
  • č.22. 06.04.2005
  • č.21. 06.04.2005
  • č.20. 15.11.2004
  • č.19. 09.09.2004
  • č.18. 03.09.2004
  • č.17. 23.08.2004
  • č.16. 15.04.2004
  • č.15. 04.03.2004
  • č.14. 11.02.2004
  • č.13. 14.04.2003
  • č.12. 28.03.2003
  • č.11. 21.08.2002
  • č.10. 03.07.2002
  • č.09. 29.03.2002
  • č.08. 22.03.2002
  • č.07. 21.03.2002
  • č.06. 28.02.2002
  • č.05. 13.12.2001
  • č.04. 22.11.2001
  • č.03. 11.11.2001
  • č.02. 29.10.2001
  • č.01. 27.09.2001
BSE
Počet prípadov: 27
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2016 - 7674 zvierat
- Rok 2015 - 7969 zvierat
- Rok 2014 - 7461 zvierat
- Rok 2013 - 13581 zvierat
- Rok 2012 - 14166 zvierat
- Rok 2011 - 27293 zvierat
- Rok 2010 - 42816 zvierat
- Rok 2009 - 49712 zvierat
- Rok 2008 - 55200 zvierat
- Rok 2007 - 63735 zvierat
- Rok 2006 - 66345 zvierat
- Rok 2005 - 69224 zvierat
- Rok 2004 - 82949 zvierat
- Rok 2003 - 87010 zvierat
- Rok 2002 - 66798 zvierat
Scrapie u oviec
Počet prípadov: 148
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2016 - 11565 zvierat
- Rok 2015 - 12493 zvierat
- Rok 2014 - 11657 zvierat
- Rok 2013 - 2541 zvierat
- Rok 2012 - 2911 zvierat
- Rok 2011 - 2998 zvierat
- Rok 2010 - 2014 zvierat
- Rok 2009 - 2167 zvierat
- Rok 2008 - 2566 zvierat
- Rok 2007 - 8358 zvierat
- Rok 2006 - 7526 zvierat
- Rok 2005 - 2629 zvierat
- Rok 2004 - 1893 zvierat
- Rok 2003 - 4535 zvierat
- Rok 2002 - 2003 zvierat
Scrapie u kôz
Počet prípadov: 0
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2016 - 212 zvierat
- Rok 2015 - 162 zvierat
- Rok 2014 - 148 zvierat
- Rok 2013 - 64 zvierat
- Rok 2012 - 47 zvierat
- Rok 2011 - 47 zvierat
- Rok 2010 - 24 zvierat
- Rok 2009 - 25 zvierat
- Rok 2008 - 12 zvierat
- Rok 2007 - 83 zvierat
- Rok 2006 - 68 zvierat
- Rok 2005 - 105 zvierat
- Rok 2004 - 5 zvierat
- Rok 2003 - 4 zvierat
- Rok 2002 - 2 zvierat
Klasický mor ošípaných
Počet prípadov:
- Rok 2014 - 0 prípadov
- Rok 2013 - 0 prípadov
- Rok 2012 - 0 prípadov
- Rok 2011 - 0 prípadov
- Rok 2010 - 0 prípadov
- Rok 2009 - 0 prípadov
- Rok 2008 - 2 prípady
- Rok 2007 - 0 prípadov
- Rok 2006 - 0 prípadov
- Rok 2005 - 1 prípad
- Rok 2004 - 2 prípady
- Rok 2003 - 4 prípady

Informácie o Vtáčej chrípke

Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, u predstaviteľov nadradu Bežce ( pštrosy, emu ).  Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce, hlavne ošípané. Podrobnejšie informácie v informatívnom materiál pre chovateľov hydiny formát PDF

Čo spôsobuje vtáčiu chrípku?

Pôvodca chrípky vtákov je vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae, rodu Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N. Tieto subtypy sa v prírode vyskytujú v rôznych kombináciách, vznikajú nové vírusy. 

Prenos

Vírus sa z organizmu vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest–kvapôčkami, kašľom, kýchaním a trusom. Vírus sa v chove šíri horizontálne po kontakte s chorými vtákmi, prostredníctvom ošetrovateľov, kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom a vodou a vertikálne násadovými vajcami a infikovaným semenom pri inseminácii. V populácii voľne žijúcich vtákov sa vírus šíri ako oro- fekálna infekcia. 

Priebeh ochorenia

Priebeh ochorenia je akútny a v prípade vysokovirulentných kmeňov perakútny. Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľko hodín do 3 dní u individuálnych vtákov a viac ako 14 dní v kŕdli v závislosti na množstve vírusu, ciest infekcie, druhovej vnímavosti, virulencie vírusu.

Klinické príznaky

Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov. Ďalej sa vyskytujú aj poruchy tráviaceho (hnačky) a nervového systému (kŕče, poruchy pohybu, strata plachosti). Tieto príznaky sa vyskytujú ojedinele alebo v kombinácii.

Odolnosť vírusu

Vírus v truse prežíva 30 dní pri teplote 4 ºC, alebo 7 dní pri 20 ºC, pri izbovej teplote na slame 28 dní a na vajcovej škrupine 8 dní. Vírus je schopný nejaký čas prežiť aj vo vode. Je stabilný pri pH 7-8, ale kyslé prostredie ho ničí. Je citlivý na éter, jód, amónne soli a tukové rozpúšťadlá. Doba termálnej inaktivácie vírusu pri 56 ºC sa pohybuje od 15 minút do 6 hodín. Z dezinfekčných prostriedkov účinných proti vírusu vtáčej chrípky sú: 2-4 % lúh sodný, 2-4 % chlórové vápno, 4-8% chloramin B a môže sa použiť aj formalín v 10% koncentrácii.

Opatrenia pri výskyte

Ak by sa nákaza vyskytla v chove hydiny bude nariadené usmrtiť všetku hydinu v chove, uhynutá alebo usmrtená hydina a všetky vajcia musia byť zneškodnené tak, aby sa znížilo riziko šírenia choroby na minimum; . ´ďalej bude nevyhnutné zneškodniť alebo vhodne ošetriť všetok materiál a všetky odpady, ktoré môžu byť kontaminované. Taktiež sa zrealizuje vyhľadanie a zničenie hydinového mäsa pochádzajúceho zo zvierat z príslušného chovu a násadových vajec znesených v období predpokladanej inkubačnej doby. Po týchto činnostiach bude následne urobená očista a dezinfekciu budov využívaných na ustajnenie hydiny, ich okolia, dopravných prostriedkov a všetkého materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný. Zároveň sa okolo infikovaného chovu určí ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde budú stanovené ďalšie ochranné opatrenia ako sú napr. použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov pri vstupoch a výstupoch z chovov; pravidelné kontroly všetkých chovov hydiny; kontrolu činnosti osôb, ktoré manipulujú s hydinou; zákaz odsunu hydiny a násadových vajec z chovov; zákaz vyvážania alebo rozhadzovania použitej podstielky a hnoja hydiny bez povolenia a ďalšie. V prípade potvrdenia výskytu u voľne žijúcich vtákov sa realizujú opatrenia taktiež v pásmach 3km a 10 km od miesta výskytu.

Prevencia

V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou; zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej; novo nakúpenú hydinu umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované; hydinu vo voľnom výbehu kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou určenou pre hydinu; bezodkladne oznamovať príslušnému orgánu veterinárnej správy akékoľvek klinické príznaky vtáčej chrípky u hydiny či zákaz chov hydiny u zamestnancov registrovaných fariem v domových hospodárstvach.

U ľudí je dôležité pri nájdení uhynutých vtákov nedotýkať sa kadáveru a túto skutočnosť nahlásiť kompetentným pracovníkom; správne používať osobné ochranné pomôcky; dodržiavať hygienické návyky.


Manipulácia s voľne uhynutými vtákmi v prírode SR

Na základe niekoľkých rokovaní so Spoločnosťou pre ochranu vtáctva na Slovensku ( SOVS) bol dohodnutý nasledovný postup pri náleze uhynutých vtákov nasledovne:
  • Pri náleze kadávera ohlásiť túto skutočnosť koordinátorovi SOVS resp. RVPS; kadávera sa nedotýkať
  • inšpektor RVPS vykoná obhliadku kadávera a posúdi, či uhynutý vták je vhodný na odber vzorky na testovanie na AI; pri týchto nálezoch budú odborníci odoberať kloakálne výtery , resp. celé telo uhynutého zvieraťa, ktoré budú následne zaslané na vyšetrenie ( inšpektor RVPS v prípade , že materiál je vhodný na testovanie odoberie vzorku, zabalí a dopraví na zberné miesto ŠVÚ Zvolen)
  •  inšpektor RVPS zabezpečí odoslanie celého tela ako vzorky; resp. neškodné odstránenie kadáveru na mieste alebo odvoz do kafilérie
  • v prípade potvrdenia ochorenia sa bude postupovať podľa prijatého pohotovostného plánu 
pre doplnenie: bolo na základe rokovaní dohodnuté i tzv. odchyt a krúžkovanie voľne žijúceho vtáctva ornitológmi, kde bude o tejto akcii ( akciách ) informovaná aj príslušná RVPS s tým, že priamo budú realizované odbery vzoriek zo živých zvierat a zaslané na laboratórne vyšetrenie.


Mapa prípadov vtáčej chrípky na území SR

vtáčia chrípka

Chronologický prehľad prípadov vysokopatogénnej vtáčej chrípky na Slovensku


   
   
2015     V roku 2015 nebol zaznamenaný výskyt vtáčej chrípky
  
2014     V roku 2014 nebol zaznamenaný výskyt vtáčej chrípky
  
2013     V roku 2013 nebol zaznamenaný výskyt vtáčej chrípky
2012     V roku 2012 nebol zaznamenaný výskyt vtáčej chrípky
  
2011     V roku 2011 nebol zaznamenaný výskyt vtáčej chrípky
  
2010     V roku 2010 nebol zaznamenaný výskyt vtáčej chrípky
  
2009     V roku 2009 nebol zaznamenaný výskyt vtáčej chrípky
  
2008     V roku 2008 nebol zaznamenaný výskyt vtáčej chrípky
  
2007     V roku 2007 nebol zaznamenaný výskyt vtáčej chrípky
  
2006
  • Prípad č.2 Výskyt vtáčej chrípky u Sokola sťahovavého v oblasti Gabčíkovo,  okres Dunajská Streda. Pozitívne testované na AI vírus , subtyp H5
  • Prípad č.1 Výskyt vtáčej chrípky u Potápača bieleho v časti Vlčie Hrdlo,  Bratislava. Pozitívne testované na AI vírus , subtyp H5


Ďalšie dokumenty a usmernenia